Zváranie CO 2 – MIG / MAG

Zváranie CO 2 je metóda oblúkového zvárania taviacou sa elektródou v ochrannom plyne využíva teplo elektrického oblúka medzi kontinuálne dodávaným drôtom (elektródou) a zvarencom. Počas tohto procesu je odtavování drôt prenášaný do miesta zvárania. Roztavený drôt a zvárací kúpeľ je chránená ochranným plynom. Ochranná atmosféra je dodávaná výhradne externým zdrojom a to zásobníkom plynu tlakovej fľaše alebo rozvod plynu.

Čo je to zváranie CO2  ?

Zváranie CO alebo zváracia metóda MIG, alebo ako ju väčšina zváračov nazýva CO-čka, je v súčasnosti jedna z najrozšírenejších metód zvárania na svete. Podľa definície ide o: „Proces oblúkového zvárania, na základe ktorého vznikajú spojenia kovov, za pomoci ich zahrievania elektrickým oblúkom, ktorý vzniká medzi plynulo podávaným zváracím drôtom a zvarencom“. Jednoducho povedané, pomocou zváračky, ktorá plynulo posúva zvárací drôt cez zvárací horák a pomocou elektrického oblúka, ktorý vzniká pri kontakte drôtu so zvarencom sa taví kov, následne tuhne a tvorí sa zvar.

Aké sú výhody metódy zvárania CO2 – MIG / MAG

Zváranie vo všetkých zváracích polohách, vysoká zváracie rýchlosť, nižšie nároky na čistenie trosky, eliminácia splodín, oblúk aj zvárací kúpeľ je jasne viditeľná, menšie deformácie po zváraní.

Vyberte si najlepšie zváračky CO2 

Čo znamená zváranie CO 2 – MIG / MAG

Skratkami MIG a MAG označujeme poloautomatické zváranie kovov v ochrannej atmosfére inertného (MIG) alebo aktívneho (MAG) plynu. Prečo poloautomatické? Pretože prídavný materiál, ktorý označujeme ako tzv. Drôtovú elektródu, ich do miesta zvárania privádzaný motorizovaným pohonom na základe povelu zvárača. Tento povel vydá zvárač stlačením spínača na horáku. Zvárač tiež vedie horák ručne. Takže tu máme automatické podávanie drôtu na základe ručných povelov zvárača, ktorý ručne vedie horák. Nie je to zváranie ani automatické, ani čisto ručné. Odtiaľ poloautomatické zváranie. Ak by sme horák upli do ramena robota, ktorý horák povedie a bude zváračku ovládať, bude sa jednať o automatické MIG / MAG zváranie. Ak si budeme točiť cievkou s drôtom sami a sami povedieme horák, bude sa jednať o ručný MIG / MAG zváranie. Ale to je asi krajne nepravdepodobné.

Pojem drôtová elektróda znamená, že prídavný materiál, ktorý je spravidla navinutý na cievke a podávaný bovdenom v horáku do miesta zvárania, tvoria jednu elektródu horiaceho oblúka. Drôt je teda tzv. „Pod prúdom“. Druhú elektródu tvorí zváraný materiál, ktorý je ku zváračke pripojený pomocou tzv. Zemniace zvierky.

Zvárané miesto musí byť počas MIG / MAG zváranie chránené ochranným plynom, ktorý zamedzuje prístupu vzduchu k roztavenému svarovému kovu – zvarové kúpeli. A rozdiel medzi MIG a MAG zváraním je práve v použitom ochrannom plyne. Takže sa na to ďalej pozrieme podrobnejšie.

Zváranie MAG

Skratka MAG pochádza z anglického Metall Active Gas a označuje teda poloautomatické zváranie kovov v ochrannej atmosfére aktívneho plynu. Aktívne plyn má okrem ochrannej funkcie (zamedziť prístupu vzduchu k roztavenému kovu) za úlohu ešte vstupovať do chemických reakcií vo zvarovej kúpeli. Aktívne plyny sa teda aktívne podieľa na procesoch, ktoré prebiehajú v roztavenom zvarovom kovu. Ako aktívny plyny sa v súčasnosti najčastejšie používajú nasledujúce plyny a zmesi plynov:

CO2

CO2 – Oxid uhličitý (ľudovo céóčko) je u nás stále populárny ochranný plyn, najmä v malých prevádzkach a pri hobby zváraní. Dôvodom jeho obľúbenosti je ľahká dostupnosť a nízka cena. Z hľadiska zváracích vlastností ho ale prekonali aktívny zmesné plyny na báze argónu. Čistý CO2 dovoľuje dobrý prievar, ale podporuje formovanie oxidov a karbidov, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú mechanické vlastnosti zvarov. Ďalšou nevýhodou je, že pri čistom CO2 je na oblúku dosť vysoké napätie a z toho vyplýva veľký rozstrek. CO2 sa používa pri zváraní a navarovanie nelegovaných a nízkolegovaných konštrukčných ocelí. Nie je vhodný pre Vysokolegovaná ocele, zvlášť potom nerez.

Zmes Argón + CO2

– ochranný plyn s lepšími vlastnosťami. Hoci je drahši ako čistý CO2, vo veľkých prevádzkach a v prípadoch dôrazu na kvalitu a produktivitu zvárania, sa používa už výhradne tento druh plynov. Podiel CO2 v zmesi môže byť maximálne 25%. Pri vyššom podiele už by argón v zmesi bol zbytočný a bolo by jedno, či sa zvára v zmesi či v čistom CO2. Opäť sa používa hlavne na nelegovanej a ocele. Najznámejšie zmesi sú: 82% Ar + 18% CO2 a 92% Ar + 8% CO2.

Zmes Argón + O2

Zmes Argón – zmiešaný plyn na báze argónu s prímesou kyslíka. Podiel kyslíka v zmesi by nemal prekročiť 5%. Tieto plyny sa používajú najmä na Vysokolegovaná ocele, kam patrí aj nerez ocele. Najpoužívanejšie plyny sú: 97% Ar + 3% O2, 99% Ar + 1% O2.

Viaczložkové zmesi na báze argónu

– jedná sa o zmesi plynov s viacerými zložkami. Ako ďalšie zložky tu okrem argónu môžu byť CO2, O2, N a ďalšie. Jedná sa o plyny pre špeciálne účely, automatizované a robotizované zváranie, a alebo s menšou emisií škodlivín a pod. Klasickým aktívnym viaczložkovým plynom je 93% Ar + 5% CO2 + 3% O2.

Súhrnne možno teda povedať, že MAG zváranie je vhodné na zváranie ocelí a to vďaka použitému aktívnemu plynu. Názorne to predstavuje predchádzajúci obrázok. Čiže ak zvárame ocele a používame jeden z vyššie uvedených plynov, vždy zvárame mágom. A to aj napriek tomu, že drtvivá väčšina zváračov s kľudom vyhlási, že zvárajú Mige. Slovko MIG je totiž možná libozvučnější, ale na označenie zváranie ocelí sa naozaj nehodí.

Zváranie MIG

Skratka MIG pochádza z anglického Metall Inert Gas a označuje poloautomatické zváranie kovov v ochrannej atmosfére inertného plynu. Inertný plyn má iba ochrannú funkciu spočívajúcu v zamedzení prístupu vzduchu k roztavenému kovu. Žiadnych chemických reakcií vo zvarovej kúpeli sa inertný plyn nezúčastňujú a je teda k chemickým procesom tu prebiehajúcom ľahostajný čiže inertný. Inertné plyny sa používajú najmä pri zváraní ľahkých kovov. Ako inertné plyny sa v súčasnosti najčastejšie používajú nasledujúce plyny a zmesi plynov:

Argón

– najpoužívanejšie inertný plyn pre zváranie. Je vhodný pre zváranie hliníkových materiálov, medených zliatin, titánu a pod. Okrem metódy MIG je používaný ako ochranný plyn aj pri zváraní metódou TIG wolfrámovou netaviacou sa elektródou (ale o tom zase inokedy). Technický argón sa dodáva v niekoľkých stupňoch čistoty. Tieto stupne sa zvyčajne označujú ako Argon 4,6 alebo Argon 4,8 alebo Argon 5,0. Čistota 4,6 znamená, že čistota plynu je 99,996% (4 deviatky a šestka). Čistota 4,8 znamená 99,998% a čistota 5,0 je potom 99,999%. Ako vidíte sú to minimálne rozdiely v poriadku tisícin percenta. Rozdiely v cene ale môžu byť naopak aj v tisícoch korún. Pre bežné zváranie hliníkových a medených materiálov vyhovuje najrozšírenejšie Argon 4,6. Argón 4,8 použijeme pre spoje s vyšším dôrazom na kvalitu. Argón 5,0 je nutný potrebné na zváranie titánu.

Zmes Argón + Hélium

– zmiešaný inertný plyn používajúce sa najmä pri automatizovanom a robotickom zváraní. Prímes hélia môže byť až do 95% v zmesi. Hélium v ​​zmesi zvyšuje teplotu v oblúku a toho sa dá s výhodou využiť aj pri ručnom zváraní silných materiálov. Avšak okrem teploty tiež výrazne zvyšuje cenu plynu, a preto je najpoužívanejší zmesou 70% Ar + 30% He. Z hľadiska druhov zváraných materiálov je použitie zmesou Ar + He rovnaké ako u čistého argónu.

Ak urobíme opäť zhrnutie, je MIG zváranie vhodné na zváranie hliníka a jeho zliatin, zváranie a navarovanie zliatin medi (najmä bronzov), titánu a všeobecne pre zvariteľné ľahké kovy. To všetko pri použití inertného plynu. Názorne to predstavuje predchádzajúci obrázok. Mnoho zváračov stále tvrdí, že zvárajú MiGom, hoci zvárajú uhlíkovú oceľ treba v čistom CO2. Je to zaužívané a ustálené tvrdenia. V skutočnosti však zvárajú metódou MAG. Zvárať ocele v inertnom plyne je za určitých podmienok tiež možné, ale v praxi sa takmer nepoužíva. Iba v naozaj špecifických prípadoch.

Rozdiel medzi MIG a MAG zváračkou

A teraz sa teda dostávame k tomu, aké sú vlastne rozdiely medzi Zváračky na MIG a pre MAG zváranie. Tí, ktorí čítali pozorne, už to vie. Rozdiel nie je žiadny! Zváračky MIG a MAG sú úplne totožné. Rozdiel je len v tom, aký plyn použijeme (Inertný / Aktívne) a čo s tým budeme zvárať. Preto sa tiež tieto zváračky označujú súhrnným názvom MIG / MAG zváračky. Bývajú tu síce určité špecifiká, ako že pre zváranie hliníkových materiálov je vhodné 4-kladkové podávanie namiesto 2-kladkového, ale o tom zasa niekedy nabudúce. Takže až zase zapnete svoje „céóčko“ a budete zvárať oceľový rám, pokojne si ďalej hovorte, že to zvárate Mige. Tí zasvědcení aj vy sami už budete vedieť, že v skutočnosti zvárate metódou MAG.

Čo je to zváranie MIG?

MIG alebo Metal Inert Gas welding je cievka z oceľového drôtu alebo elektróda, ktorá je neustále napájaná strojom cez kontaktný hrot pištole. MIG taktiež vyžaduje energiu na zahrievanie a roztápanie drôtu. Inertný plyn (hélium, argón) je vypúšťaný z pištole a chráni zvar pred atmosférou, ktorá obsahuje plyny ako vodík a kyslík pre čisté zvary. Slovo inertný znamená, že sa plyn nebude miešať zo žiadnou inou látkou.

Najviac digitalizované zváračky MIG, ktoré sú dnes dostupné automaticky regulujú elektrické nastavenia oblúku. V prípade manuálnych prístrojov, musíte byť opatrný s umiestnením horáka, smerom zvárania, rýchlosťou a intenzitou prúdu. Keď to zhrnieme, zváranie MIG je o roztopení drôtovej elektródy v oblúku, ktorá pracuje pokým je napájaná zo zdroja. Zvary MIG sú uprednostňované pred „stick“ zváraním pretože nepovoľuje žiadnu ochranu zvaru pred atmosférou. Na druhej strane, zvary sú robustnejšie a pevnejšie. Zváranie MIG sa prevádzkuje na nespočetnom množstve tenkých materiálov, hliníku, nehrdzavejúcej a uhlíkovej (karbónovej) ocele a zliatinách.

Druhy zvárania MIG

Pri zváračkách MIG, ktoré nepoužívajú plyn, žilový drôt vytvára štít okolo zvaru aby ho ochránil pred kyslíkom z ovzdušia. Niekedy má žilový drôt samostatný štít (flux), ktorý ho chráni pred kyslíkom. Keď zvárací oblúk roztopí drôt a flux naraz, vytvára sa okolo zvaru plynný štít. Takže technicky neexistuje zváranie MIG bez plynu. Bezplynové zváranie MIG zaisťuje hlbší prienik a ľahké vertikálne a vrchné polohovanie zvaru. Veľká nevýhoda takéhoto druhu zvárania je vytváranie trosky a rozstrieknutého kovu medzi priechodmi. To sa ale dá minimalizovať s vhodnou technikou. Pri spájaní materiálov tenších ako 1,2 mm radšej preskočte tento proces.
Zváranie MIG za použitia plynu sa uskutočňuje za použitia oxidu uhličitého (CO2) alebo argónu ako ochranný plyn a DC kladnou polaritou. Výber ochranného plynu je veľmi dôležitý pri pevnosti a kvalite zvaru. Plynové zváračky MIG produkujú veľmi málo trosky a poskytujú veľmi stabilný oblúk. Aby ste zistili ako sa v skutočnosti chovajú plynové či neplynové modely, musíte dôsledne čítať recenzie zváračiek MIG a všímať si, či väčšina ich kladov sa zhodujú s tým, čo hľadáte.

Výhody zvárania MIG

Dôvod prečo by mal každý skúsený zvárač väčšinou uprednostniť zváranie MIG pred TIG alebo „stick“ zváraním je, že môže byť prevedené na skoro každom materiály, či je to tenký hliník, alebo hrubá zliatina.

Samo ochranné drôty potrebné pre túto metódu nie sú práve najdrahšie. Jednoduchosť tohto procesu ústi do excelentnej kontroly. Samo napájací drôt robí z vyrábania čistých zvarov jednoduchú činnosť.

Nemusíte meniť drôty ani neustále čistiť kefu, aby ste odstránili trosku. Šetrí to mnoho času, ktorý môže byť použitý na zvýšenie produktivity.

Zváranie TIG zaberá veľké množstvo času na naučenie ho previesť kvalitne. Na druhej strane, zváranie MIG sa dokážete naučiť za pár dní. Zákazníci, ktorí používajú zváračky zväčša na malé domáce projekty pokladajú tento jednoduchý systém za ľahší.

Ešte k použitým plynom

Na úplný záver ešte jeden obrázok. Sú na ňom vidieť rozdiely v závare pri použití rôznych druhov aktívnych a inertných plynov:

Oblúkové zváranie v ochrannej atmosfére plynov

Pri zváraní v ochrannej atmosfére plynu (GMAW – Gas Metal Arc Welding, MIG – Metal Inert Gas, MAG – Metal Active Gas) vzniká oblúk medzi nepretržitým zváracím drôtom a zvarencom.

Oblúk a zvárací kúpeľ sú chránené prúdom inertného alebo aktívneho plynu.

Táto metóda sa hodí pre väčšinu materiálov a prídavné materiály sú k dispozícii pre široký sortiment kovov.

Zváranie MIG / MAG je podstatne produktívnejší než MMA – ručne obalenou elektródou, kde sa produktivita stráca zakaždým, keď zvárač zastaví, aby vymenil spotrebovanú elektródu. Pri MMA vznikajú taktiež materiálne straty pri vyhadzovaní ohorkov. Z každého kilogramu predané obalené elektródy sa asi len 65% stane súčasťou zvaru (zvyšok sa vyhodí). U zváranie MIG / MAG sa používaním zváracieho plného či trubičkového drôtu účinnosť zvýšila na 80-95%.

Zváranie MIG / MAG je univerzálna metóda, ktorú je možné ukladať zvarový kov vo väčšom množstve a vo všetkých zváracích polohách. Používa sa na zváranie veľmi ľahkých až stredne ťažkých oceľových konštrukcií a nerezových ocelí (MAG), pre zváranie zliatin hliníka či medi (MIG) a najmä tam, kde sa vyžaduje vysoký podiel ručnej práce zvárača nahradiť automatizáciou.

Istou nevýhodou sa môže javiť práve nutnosť použitia tlakovej fľaše CO2, čo obnáša plnenie CO2. Počas doby plnenia môže teda nastať istý prestoj, niektorí zvárači to rieši vlastníctvom druhej tlakovej fľaše.

Oblúkové zváranie plnenú (trubičkovú) elektródou

Pokiaľ ide o prácu a zariadení, je zváranie rúrkovým drôtom (FCAW – Flux Cored Arc Welding, podľa normy správnejšie zváranie plnenú elektródou) veľmi podobné zváranie MIG / MAG. Nezvára sa však plným drôtom alebo elektródou, ale je to kovový plášť vyplnený tavidlom alebo látkou, ktorá chráni zvarový kúpeľ podobne ako ochranný plyn. Náplň niektorých druhov trubičiek však môže byť koncipovaná aj tak, že pri zváraní vzniká vlastné ochranné atmosféra a samostatný prívod ochranného plynu nie je potrebný.

Plnené drôty sa zvinú z plechov s pozdĺžnym švom ako tvarovo uzavreté alebo bezšvíkové, pozdĺžne vysokofrekvenčne zvarené. Plášte sa vyrábajú väčšinou z nízkouhlíkovej ocele.

Súčasné trubičkové drôty sa dodávajú so troskou alebo bez trosky. Troskotvorné plnené drôty pracujú podobne ako obalené elektródy, bezstruskové majú ako náplň kovový prášok.

 

Základné prednosti plneného drôtu proti plným drôtom sú:

hlbší závar
nízka náchylnosť na tvorbu pórov
malý rozstrek
vyšší výkon odtavenia (až 40% navýšenie)
Najpoužívanejšie typy prierezov plnených drôtov sú:
bezšvíkové plnené drátyimage005.jpg
tvarovo uzavreté plnené drôty

 

Trubičkové drôty možno používať na štandardnom zariadení, ale za daného prúdu bude rýchlosť podávania drôtu oveľa vyšší v porovnaní s rovnakým priemerom plného drôtu.

Ako u zváraní MIG / MAG závisí aj táto metóda na ochrannom plyne, ktorý chráni zvarovú oblasť roztaveného kovu. Plyn sa dodáva buď samostatne (rúrkový drôt je určený pre zváranie v ochrannej atmosfére) alebo vzniká rozkladom prísad z náplne (rúrkový drôt s vlastnou atmosférou). Okrem ochranného plynu produkuje rúrkový drôt trosku, ktorá slúži ako ďalšia ochrana pri chladnutí zvarového kovu a potom sa z jeho povrchu odstráni.

Relatívne malé rozšírenie plnených elektród vo zváracích prevádzkach je spôsobené ich vyššou obstarávacou cenou.

Obsah CO2 v Argónu pre MAG zváranie: vplyv na kvalitu a produktivitu

Ochranné atmosféry v MAG / GMAW zváracích procesoch pre nelegovanej uhlíkovej ocele, môžu mať rozdielny obsah CO2, dosahujúci od nízko oxidačných (ISO 14 175: M20) až po vysoko oxidačné (až do ISO 14 175: C1) ochrannej atmosféry. Obsah CO2 vykazuje dôležitý vplyv na rozdielne módy prenosu kovu a ovplyvňovanie množstva rozstreku, pôsobenie na zvar a zvarovú kúpeľ, množstvo dymu, ale tiež na produktivity a povrchové defekty. Použitím modernej vysokorýchlostné kamery môžeme sledovať rozdielne druhy oblúkov pre rozdielne ochrany a procesné okná dovoľujúci vysokú produktivitu a kvalitu zvarov pre existujúce zdroje. Podstata je v zistenie komplexného a optimalizovaného rozsahu MAG ochranných plynov pre nelegovanej uhlíkovej ocele, umožňujúce dosiahnuť všetky požadované kritériá pre kvalitu výroby kovových výrobkov, dosahované tým, že ochranný plyny sú dodávané v prísne kvalite špecifikovanú pre dodávky zmesí vo fľašiach alebo v kvapalnej forme a zmiešavané priamo u zákazníka.

Výhody Ar / CO2 – zmes pre Mag proces

Ochranná atmosféra v MAG / GMAW zváracích procesoch pre nelegovanej uhlíkovej ocele môže mať rozdielne obsahy CO2, od skupiny plynov M20 až po C1. Prísada CO2 v argónu stabilizuje oblúk už pri nízkom obsahu (napr. 0,1% CO2), v percentuálnych obsahoch zabezpečuje kvalitu zvárania. Vyšší obsah CO2 vykazuje rozšírenie tvaru prievaru za nezmenenie jeho hĺbky. Zmesi s nízkym obsahom vykazujú „prstová“ tvar prievaru, kdežto u väčších množstiev je tvar rozšírený a guľatejší. Prísady CO2 vykazujú so zvyšujúcim sa obsahom, lepšiu flexibilitu pre procesné tolerancie, čo je zrejmé hlavne u vyšších napätí, ktoré rozširujú oblúk a premostiteľnosť medzier. Väčšie a širšie oblúk lepšie vypáli olej a mastnoty, ktoré môžu byť na povrchu materiálu. Na zabezpečenie dobrej kvality zvaru u uhlíkových ocelí aj pre röntgenovú kontrolu je nevyhnutný min. obsah CO2 nad 5%.

Prvý CO2 zmesi objavenej začiatkom 50. rokov mali obsah medzi 25 až 18% CO2. Rozdielne voľby obsahov boli v Japonsku, USA alebo Európe. Dôvody boli hlavne v praktických skúsenostiach ľudí a rôzneho použitia.
Tieto tri rozdielne zmesi sú dnes referenčnými zmesami pre normatívne prácu v týchto krajinách, JIS-ISO pre Japonsko, AWS-ISO pre US a EN-ISO pre Európu. Sú referenčná aj pre zostavenie kódov a tlakových kódov pre tlakové nádoby. V minulej dekáde bolo veľké množstvo binárnych zmesí vytvorených pre priemysel v rozmedzí obsahu CO2 8 až 50%. Neskôr boli predstavené na zváranie rúrkových dálkovodů pre transport ropy a zemného plynu. Plyn ťažšie ako vzduch dokázal kompenzovať vietor na mori a pobreží v priebehu procesu

Svažovanie

Avšak, keď obsah CO2 dosahuje viac ako 20%, obrovská nestabilita oblúka vedie k veľkému rozstreku a taktiež k veľkej dymivosti. Vysoký obsah CO2 taky vedie k vyššiemu počtu zápalov, čo rovnako ako rozstrek, ovplyvňuje produktivitu a zvýšené náklady na zváraný kus.

Prečo toto zloženie

Zváracie generátory v rovnakých štyroch dekádach vývoja boli od diódových, s prirodzeným kvapkovým prenosom, až po programovo riadených s núteným kvapkovým prenosom. Nútený prenos bol použitý na preskočenie kritického globulárneho modu prenosu pulzovaním, zredukovanie rozstreku a zvýšeniu kvality zvarov ohľadom zápalov. Posledná generácia programovateľných zdrojov má nútený prenos materiálu v skratovom prenosu. Prvý pulzný zariadenie sa objavili v sedemdesiatych rokoch a montovali sa ako dodatočné, k diódovým zdrojom.

Taktiež prídavné materiály prešli zásadnú evolúciou: plný drôt od začiatku MAG sledovanie, následné predstavenie zváranie pod tavivom a na konci osemdesiatych rokov, rúrkový drôt. Keď troska formuje drôt pod tavivom, podľa jeho zloženie je schopný akceptovať väčší obsah CO2, trubičkové drôty musia mať ochr. plyn s obsahom argónu, prinajmenšom 80% v zmesi. Je preto nevyhnutné, poznať dobre druhy prenosov materiálu a ich správanie sa pri MAG zváraní uhlíkových ocelí, pre zvládnutie procesných dát.

Prenos kovu oblúkom

V diódové / transformátorovom obdobia boli zmapované a porozumenie len skratový oblúk, prechodová oblasť, sprchový oblúk – vrátane rotujúceho (Air Liquide 1964).

Avšak skúsení zvárači si stanovovali prúd pre začiatok sprchového prenosu sami. Už bolo známe, že zmesi s obsahom CO2 vyšším ako 20% nemôžu dosiahnuť sprchový prenos roztaveného kovu s existujúcimi sv. zdrojmi a boli limitovaní do prechodovej oblasti. Tu začal vývoj zmesou s vyšším obsahom argónu, k tomu, aby bol dosiahnutý sprchový prenos so zdrojmi 400-450 A pri 100% koeficientu zaťaženia.

Súčasné zdroje dokážu dosiahnuť nútený prenos kovu, kde regulácia je vyššia ako 200 Hz s programovaním prúdu vzhľadom v použitému ochrannému plynu.